Česká a slovenská farmacie, 2009 (roč. 58), číslo 3
Původní práce
Klinická štúdia vzťahu hladiny selénu v plazme k atopickej dermatitíde - porovnanie výsledkov stanovenia metódami galvanostatickej rozpúšťacej chronopotenciometrie a atómovej absorpčnej spektrometrie
A clinical study of the relationship of selenium plasma level to atopic dermatitis, a comparison of the results of determination using the methods of galvanostatic dissolution chronopotentiometry and atomic absorption spectrometry
A. Planková, P. Mikuš, E. Havránek
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):109-115
Vonkajšie faktory životného prostredia, fajčenie a stres podnecujú v našom organizme tvorbu veľmi reaktívnych voľných častíc - radikálov. V prípade nedostatku vhodných obranných mechanizmov v organizme, tieto reaktívne častice vytvárajú v tele prostredie pre vznik zápalových chorôb. Ľudské telo má vlastné obranné mechanizmy chrániace organizmus pred voľnými radikálmi. Z tohto hľadiska nadobúdajú zvýšený význam najmä antioxidanty, čo sú látky schopné neutralizovať voľné radikály. Jedným z kľúčových antioxidantov je práve nutričný prvok selén, význam ktorého už bol potvrdený množstvom rôznych štúdií 1). Cieľom práce bolo vypracovať a optimalizovať...
Formulácia chlórhexidínu do hydrogélov
Formulation of chlorhexidin into gels
Z. Vitková, P. Herdová, M. Šubová, V. Šimunková
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):116-118
Príspevok sa zaoberá výberom optimálnych pomocných látok zo skupiny enhancerov a humektantov pri formulácii chlórhexidínu do liekovej formy - chitosanového hydrogélu. Koncentrácia liečiva je vždy konštantná - 0,1% (m/m) a gélotvornej látky 2,5% (m/m). Liečivo chlórhexidín je jedno z najpoužívanejších antiseptík pri zápaloch ústnej dutiny. V práci sa hodnotilo jeho uvoľňovanie z hydrogélov bez a v prítomnosti Polysorbátu 80 v 0,1 a 0,5% (m/m) a glycerolu v 10% (m/m). Obsah liečiva sa stanovil spektrofotometricky a zistilo sa, že optimálne zloženie hydrogélu je: 0,1% chlórhexidín + 2,5% chitosan + 0,1% Polysorbát 80, kde sa uvoľnilo najviac liečiva a...
Zavedení radiofrekvenční identifikace (RFID) do procesu přípravy a aplikace léčiv
Implementation of radio-frequency identification (RFID) in the process of preparation and administration of drugs
Š. Kozáková, V. Pechmann, R. Goněc, L. Doležalová, J. Štumpf, J. Rydval
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):119-124
Výzkumný úkol je zaměřen na mezioborový segment systému zdravotní péče, kterým je používání látek s rizikem karcinogenity a mutagenity v procesu zdravotní péče o onkologicky nemocné. Implementace technologie RFID povede ke zvýšení bezpečnosti přípravy a podání chemoterapie jak z hlediska pacienta, tak i z pohledu zdravotnického personálu. Systém RFID by měl umožnit vícenásobnou a zpětnou kontrolu složení přípravků. Nasazení technologie RFID bude znamenat minimalizaci rizika lidského selhání při přípravě a podání chemoterapie. Úspěšné nasazení technologie RFID předpokládá integraci nemocničních informačních systémů GreyFox a Medea Panakea s využitím...
Přehledové práce
Prehľad inhibítorov MMP a TACE hydroxamátového typu a ich terapeutický potenciál
Review of hydroxamic matrix metalloproteinase inhibitors and their therapeutic potential
J. Šille, V. Garaj, M. Šramko, M. Remko
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):95-102
Hydroxámová funkčná skupina je významným štruktúrnym prvkom pre účinok inhibítorov na metaloproteinázy. Selektivita inhibítorov k jednotlivým metaloproteinázam závisí nielen od štruktúry nosnej časti molekuly, ale aj od rôznych substituentov. Kombinácia tradičných prístupov založených na štruktúre a mechanizmoch účinku s novými metódami, akými sú racionálne projektovanie liečiv a kombinatorická chémia, bude nevyhnutná pre ďalší rozvoj špecifických inhibítorov proteáz. V blízkej budúcnosti môžeme očakávať úspech pri klinickom skúšaní nových inhibítorov hydroxámového typu.
Stručný úvod do problematiky obsahových látek řas a sinic - důkazy o výskytu fenolických metabolitů
A short introduction to algal and cyanobacterial constituents - the occurrence of phenolic metabolites
J. Vacek, M. Šnóblová, B. Klejdus
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):103-108
Řasy a sinice představují skupinu fotosyntetizujících organismů, které se významně podílejí na primární produkci planety. Mnohé z obsahových látek řas jsou využívány a testovány v biotechnologických postupech a farmaceutickém nebo potravinářském průmyslu. Jde převážně o fykokoloidy a vybrané nízkomolekulární produkty metabolismu, jako jsou vitaminy, glykosidy, toxiny nebo fotosyntetické pigmenty. Mnohé z těchto látek vykazují antioxidační, antimikrobiální, virostatické nebo protirakovinné účinky, a je proto diskutována jejich využitelnost ve farmakochemickém a biomedicínském výzkumu a vývoji. V předkládaném textu jsou ve stručnosti uvedeny významné...
Z historie farmacie
Masti ve středověké Evropě
Ointments in medieval Europe
P. Drábek
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):125-128
Článek pojednává o mastech, které se ve středověku používaly v evropských zemích. Vychází přitom především z českých literárních pramenů. Zabývá se terminologií, surovinami a technologií přípravy mastí a podrobněji připomíná některé zajímavé druhy mastí a jejich vývoj.
Nové knihy
Nové knihy
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):115
Souhrny přednášek
XXXI. pracovní dny sekce radiofarmacie české společnosti nukleární medicíny ČLS JEP
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):129-137
Pracovní den sekce přírodních léčiv české farmaceutické společnosti ČLS JEP
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):138-140
Z činnosti farmaceutických společností
Ze zasedání Rady EUFEPS 2009
P. Komárek
Čes. slov. farm. 2009, 58(3):141-142